Vojtova metóda s Editou Knotkovou
Vojtova metóda - strašiak alebo pomocník?
Vojtova metóda, čiže "Vojtovka" je v Českých pomeroch metóda viac ako známa, používaná a dlhými rokmi preverená. Ide o reflexné cvičenie, používané najčastejšie u dojčiat. Má svojich priaznivcov aj odporcov. Poďme si spoločne zodpovedať tie najpálčivejšie otázky, ktoré sa okolo nej objavujú a skúsime tejto technike trochu „nahliadnuť pod pokrievku“.
Čo to je? Ako to vlastne funguje?
Dovolím si na osvetlenie zabehnúť trochu do histórie tejto metódy – až k jej vzniku. Profesor Vojta si vtedy všimol (a vlastne úplnou náhodou), že keď sa jednému z neurologicky postihnutých detí zatlačí na ramená, povolia mu kolená a ono spadne. A pretože to bol muž veľmi hĺbavý, začal tieto pohybové spojitosti a zákonitosti skúmať do hĺbky. Empiricky skúšal, ako nervové dráhy neurologicky zasiahnutých detí reagujú na to, keď im zdvihne hlavu, pokrčí nohy, stlačí tlakový bod. Zistil tak, že na tele existujú body, ktoré pri nastavení tela do určitej pozície spustia vždy rovnaké pohyby. A z týchto pozorovaní Vojtova metóda vychádza.
Veľmi zjednodušene povedané môžeme tvrdiť, že dokážeme provokovať presne popísanú hybnosť z popísaných pozícií stimuláciou reflexných zón – skrátka môžeme telo presvedčiť, aby urobilo pohyb, ktorý potrebujeme, aj keď taký pohyb (či motorický program) mozog nevie urobiť, alebo ho nepoužíva. Kedy je Vojtova metóda indikovaná? Majú sa ňou liečiť všetky dojčatá? Vojtova metóda je primárne používaná u detí, ktoré sú diagnostikované s nejakým stupňom klinickej diagnózy označenej ako Centrálna Koordinačná Porucha - CKP. Diagnostika prebieha na podklade komplexného neurologického vyšetrenia neurológom alebo fyzioterapeutom. Vojtova metóda je indikovaná u CKP stupňa 3 a 4. Môjmu dieťaťu nebola diagnostikovaná CKP a rovnako cvičíme „Vojtovku“. Je to zle? Deti s CKP nie sú jedinou skupinou detí, na ktorú sa Vojtovka uplatní.
Začali sme cvičiť Vojtovku, ako dlho ju budeme cvičiť?
Na túto otázku vám nemôže odpovedať nikto – a niekedy ani Váš terapeut. Sú deti, ktoré cvičia niekoľko týždňov, sú deti, ktoré musia cvičiť niekoľko mesiacov. Niektoré z terapie nikdy úplne „nevypustíme“. Všeobecne záleží na diagnóze dieťaťa, dôvodu, pre ktorý cvičíte a vážnosť postihnutia.
Všeobecne sa lepšie pracuje s bábätkom, ktoré je maličké a má veľmi nezrelý nervový systém, než s batoľaťom, ktoré už má pohybové vzory zafixované a má veľkú silu. Dieťa mi pri Vojtovke kričí, je to nutné? Bolí ho to? Vojtovou metódou dieťa nútime vykonávať pohyb, ktorý jeho telo nedokáže vytvoriť samo. Väčšinou rodičom hovorím, že by na mňa tiež kričali, keby som ich teraz donútila urobiť tridsať angličákov. A bábätko nám inak povedať nemôže, že sa mu táto „posiľovňa“ nepáči. Intenzita cvičenia sa nastavuje individuálne - od jemnučkej stimulácie u bábätiek s refluxom a nedonoseniatok, až po "poriadnu makačku" u osemmesačného batoľaťa.
Vždy je nutné zhodnotiť, či je „menšie zlo“, keď mi bude dieťa 4x denne pri terapii kričať, alebo bude väčšinu dňa frustrované z toho, že nedokáže vykonať pohyb, ktorý by urobiť chcelo, ale telo mu v tom bráni. U centrálne zdravých detí (bez neurologického postihnutia) dokáže správne vedená Vojtova metóda pomáhať veľmi rýchlo a aj z ukričaných a nespokojných bábätiek urobí zase spokojné.
Existujú aj iné prístupy, ako je Vojtovka? Prečo práve Vojtovku a nie niečo iné?
Vojtova je vo svojej domovine veľmi rozšírená metóda a trúfnem si povedať, že aj dosť často nadužívaná. Vždy by mala byť indikovaná po dôkladnom vyšetrení a cvičiacemu rodičovi by mala byť poskytnutá náležitá podpora a vždy musí pochopiť, prečo pomáhame bábätku Vojtovkou, ako to urobíme čo sa snažíme dosiahnuť. Je to extrémne náročná metóda pre rodičov aj dieťa, ale v niektorých aspektoch je to skutočne nenahraditeľný zázrak. Je to totiž naozaj jediná metóda, ktorá nám dá priamy prístup do centrálneho nervového systému dieťaťa a priamo povie mozgu, akým spôsobom sa má hýbať. A to sa bohužiaľ zatiaľ akýmkoľvek iným prístupom nahradiť nedá.
Ak má dieťa drobnejší problém, nebýva nutné k Vojtovej metóde pristúpiť a môžeme mu pomôcť aj za pomoci metód z ACT, Bobath konceptu či ďalších metód. Optimálne je metódy kombinovať a prispôsobiť dieťaťu terapiu na mieru, vybrať mu z rôznych konceptov presne to, čo potrebuje . Vždy dbajte na to, aby mal Váš terapeut zodpovedajúce vzdelanie.
Pár slov na záver:
Nedá mi to, ako na záver pripojiť osobnú skúsenosť s Vojtovou metódou z rodičovského pohľadu. Môj syn sa narodil s polohovou asymetriou a sama som bola z úlohy terapeuta naraz v úlohe cvičiacej mamičky. Videla som, ako sa o jednu ručičku nedokáže efektívne oprieť a ako ho to štve. Vždy bol tak trochu "hraničný" a aj pri správnej manipulácii sa jednoducho nevyvíjal symetricky a bolo mu potrebné pomôcť Vojtovkou. Až do obdobia samostatného lezenia si prešiel štyri intenzívne niekoľkotýždňové "Vojtovské vstupy", kedy som mu vždy len pomohla prekonať pohybový blok a potom ho zase "nechala žiť". Vždy v čase intenzívneho cvičenia to bolo náročné hlavne organizačne – zrazu sa deň točil okolo cvičenia, dieťa sa nedá dať nikomu na stráženie, na návštevy len ku kamarátom, ktorí pochopia, že si požičiam stôl a odcvičím revúce dieťa u nich. Bábätko si zvykne, vie, že akonáhle zatlieskam, tak má odcvičené a môže sa ísť zase hrať a rýchlo sa upokojí. Ja vidím, že dokáže dosiahnuť svoj cieľ bez frustrácie – a to za všetku námahu a nepríjemnosti stojí.